Kňaz Karol Moravčík: Nikdy som nemoralizoval, snažím sa byť inšpirátorom

Keď sme sa rozhodli požiadať dôstojného pána Karola Moravčíka o rozhovor, spočiatku sme rozmýšľali ako ho zdvorilo osloviť. Nakoniec on sám svojou príjemnou ľudskosťou odstránil akékoľvek rozpaky. S devínskonovoveským rímskokatolíckym farárom Karolom MORAVČÍKOM sa zhováral Rastislav Tešovič.

KM_fotoPatríte na Slovensku k najdlhšie slúžiacim kňazom v jednej farnosti. Nezunovalo sa Vám už v Devínskej Novej Vsi po toľkých rokoch?

Dôvody, prečo niektorý kňaz je kratšie alebo dlhšie vo farnosti, sú rôzne. Mnohí si žiadajú zmenu sami. Devínska Nová Ves je taká zaujímavá, že sa mi ešte nezunovala, a napokon, aj kňaz potrebuje domov, a ja ho mám tu.

Ako sa Devínska za tie roky z Vášho pohľadu zmenila? Ktoré veci vnímate pozitívne, a naopak, kde ešte máme čo dobiehať?

Otázka je, s kým sa máme porovnávať pri tom dobiehaní… Devínska musí zohľadňovať špecifické podmienky, v ktorých sa nachádza. Je tu silná industriálna zóna, množstvo ľudí tu má svoje trvalé domovy, máme tu prírodu, ktorú si musíme uchrániť. Vedenie obce musí strážiť vyvážené vzťahy medzi jednotlivými oblasťami nášho územia. Napriek mnohým problémom sa to ako tak zatiaľ darí. Z Devínskej sa nestal len akýsi satelit pri Bratislave.

Teší ma, že v spolupráci s vedením obce upravil sa pred rokmi kostolný kopec, pripravuje sa úprava priestoru medzi cintorínom a OD Terno. Bol by som rád, ak by Devínska Nová Ves mala pekné centrum a upravenú hlavnú ulicu (Istrijskú). Autobusová zastávka pred farou je jedna z najškaredších v celom meste… Ak si ulicu a zastávku neupraceme sami, zdá sa mi, že nikto sa o to nepostará.

Z hľadiska farnosti postupuje zbližovanie starých osadníkov a nových obyvateľov. Z občianskej stránky mám obavy, že pokračuje proletarizácia, úpadok kultúry. Ale to je širší problém. Mali by sme mať všetci na seba vyššie nároky a zamýšľať sa nad tým, ako sa buduje miestna komunita, vzťahy a spolupatričnosť.

Počas svätých omší pri Vašich kázňach Kostol sv. Ducha praská takpovediac vo švíkoch, ľudia často stoja aj pred kostolom a v jeho okolí. Mnohé iné farnosti sa takým záujmom veriacich pochváliť nevedia, v čom vidíte recept?

Humorne by sa dalo povedať, že iné farnosti musia svoje veľké kostoly vymeniť za malý kostol, ako máme my, a budú mať plno. Ale platí aj to: Nikdy som neoľutoval, keď som s otvorenosťou a úctou pristupoval k ľuďom. Na kázni sa snažím hovoriť úprimne, nielen za seba, ale aj za skúsenosť ľudí, vysloviť náboženskú pravdu cez to, čo sme spolu prežili. Nikdy som nemoralizoval, snažím sa byť inšpirátorom.

Mnohí ľudia si práve na Vianoce dávajú predsavzatie, že budú v živote lepšími. Darí sa im to? A čím vlastne začať?

Na predsavzatia neverím. Dôležité sú správne túžby. Nie ilúzie, ale túžby. Samozrejme, nielen po veciach a nejakých úspechoch, ale po tom, čo môže tvoriť zmysel vlastného života. Ak práve na Vianoce myslíme na to, že máme byť lepší, súvisí to s tým, že Vianoce sú aj pre nenáboženských ľudí sviatkami rodiny a domova. Ale pozor, nejde len šťastné rodiny! Ide o domov, ktorý si nosíme v sebe, aj keď sme chorí, starí, osamelí… To je vlastne téma viery, aj tej náboženskej: Čo nás naozaj nesie v našom živote.

Čo by pre dnešného človeka, uponáhľaného a zahlteného množstvom informácií elektronickej doby, mali znamenať Vianoce?

Dnešní mestskí ľudia vedia Vianoce prežiť len ako malú prestávku uprostred uponáhľanej všednosti. Vianoce však môžu znamenať aj nahliadnutie do skutočnosti pod povrchom. Básnik Milan Rúfus to kedysi prirovnal pohľadu pod čistý ľad. Bol na prechádzke na Štrbskom plese, mrzlo, ľad bol hrubý, nebol zasnežený. Pod ľadom bolo vidieť život, ktorý bežne nevnímame. Vianoce by nám mali pomôcť uvidieť to čisté a bohaté v hĺbke, ktorá je v nás a okolo nás a ktorú pri všednom zhone nevnímame.

Čo by ste Vy osobne chceli popriať Devínskonovovešťanom do nového roka?

Pôvodným obyvateľom zo „starej“ Devínskej, aby si zachovali svoju novoselskú identitu, ale  prijímali zodpovednosť za celú dnešnú Devínsku Novú Ves. Ľuďom, ktorí sa do nášho mesta postupne prisťahovali, aby svojimi schopnosťami obohatili miesto, kde teraz žijú, aby to pre nich nebolo len miesto na nocľah. A tiež, aby nežili v anonymite, ale prijali väčšiu zodpovednosť za naše mesto a prostredie. Samozrejme, všetkým prajem okrem primeraného zdravia dobré ľudské zázemie a pokojný, triezvy pohľad na svet, ktorý sa veľmi mení a chystá nám veľké skúšky.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.

Dr. Karol Moravčík, nar. 1952, študoval teológiu v Bratislave a vo Viedni. Farár v Bratislave – Dev. N. Vsi od 1. 8. 1990. Dlhoročný predseda združenia Teologické fórum – Freckenhorster Kreis.  Odborne sa venuje fundamentálnej teológii a vzťahom spoločnosti a cirkvi, teológie a politiky. V súčasnosti publikuje najmä na internetovej stránke www.teoforum.sk

Zhováral sa: Rastislav Tešovič
Foto: K.M.

Tento článok bol prečítaný 1,257 krát

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *