Peniaze ležia na chodníku, Bratislava ich nedvíha. Prečo?

V bratislavskej samospráve to v posledných mesiacoch vrie. Zúfalé preteky o včasné dostavanie Starého mosta a tým aj záchranu pár desiatok miliónov eur, bezočivý pokus primátora Iva Nesrovnala o stopercentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti, znovuotvorený kotol vášní okolo historickej budovy PKO. V tieni týchto mediálne hlasných udalostí zatiaľ ostáva nepochopiteľná a záhadná ignorancia vedenia mesta Bratislava k dlhoročnému projektu, ktorý môže mestu priniesť milióny eur. Čo sa skrýva za nekonaním mestských pánov?

profilovkaVyháňanie investora

Ešte pred niekoľkými rokmi sa Slovensko snažilo spraviť všetko pre príchod zahraničných investorov a vytvorenie čo najlepších podmienok pre ich pôsobenie. Príchod nových automobiliek urobil z krajiny „európsky Detroit“ a Slovensko obsadilo prvé mieste na svete v pomere počtu vyrobených áut na jedného obyvateľa. Potom však akoby uťal a s výnimkou príchodu ďalšej automobilky, britského Landrovera, sa veľkí investori prestali o Slovensko zaujímať.

Ekonomickí analytici tvrdia, že je len otázkou času, kedy zvyšujúce sa mzdy vyženú strategických zamestnávateľov do lacnejších krajín kdekoľvek na svete. Dnes naozaj nie je problém rozmontovať a zasa zmontovať halu a keď raz z excelovskej tabuľky vypadne investorovi ako dlhodobo lacnejšia možnosť presťahovať svoju prevádzku, nemá dôvod váhať. Teda – nebude ho mať, ak proti jeho odchodu nebudú hrať rolu významné faktory, možno nie vždy priamo vyčísliteľné peniazmi. Napríklad: dobrá spolupráca so slovenskou vládou, príslušnou samosprávou a jej úradmi, kvalitná pracovná sila a sociálne zázemie, ktoré si každá veľká fabrika okolo seba skôr či neskôr vytvorí.

Dnes Volkswagen ako náš tretí najväčší zamestnávateľ stojí pred vážnym rozhodnutím – rozšíriť výrobu do roku 2017 o 300 pracovných miest. Plán rozširovania výroby je jasný – Volswagen tu ostane a naďalej bude prinášať prácu viac ako desaťtisíc zamestnancom a stovkám subdodávateľov. A takýto plán ide niekto sabotovať? Nehraničí to, ako zvykne hovoriť pán premiér, s ekonomickou vlastizradou?

Vyháňanie ľudí

Nemecká firma s dlhoročnou tradíciou, zamestnávateľskou kultúrou a sociálnym zázemím totiž nestojí o žiaden konflikt s obyvateľmi priľahlých častí. Predovšetkým Devínskej Novej Vsi, kde však dnes reálne komplikuje život ľuďom. Nová výrobná hala a s tým súvisiace logistické priestory, to všetko sa vyvíja v absolútnom provizóriu. Pretože Volkswagen potrebuje vysporiadané pozemky a overeného delevoperského partnera, ktorý je zárukou, že ich plány nevyjdú v dlhodobom horizonte navnivoč. Takéhoto partnera má v podobe spoločnosti Centrop. Tá spravila všetko, aby sa Volkswagen konečne mohol rozšíriť aj za cestu vedúcu k svojim halám a prestal svojimi rozvojovými aktivitami strpčovať život Devínskonovovešťanom. Kto sa chce pokochať rachotiacimi kamiónmi či výstavbou hál, ktoré sa už na doterajšie pozemky nezmestia, nech len príde do Devínskej.

Územie, ktoré si fabrika vyhliadla, leží v katastri Záhorskej Bystrice a čiastočne Devínskej Novej Vsi. Je to územie, kde priemyselné aktivity nebudú prekážať nikomu – z jednej strany ho lemuje už spomenutá cesta na Stupavu, z druhej strany diaľnica D2. Je to preto logické, prirodzené a správne, že obaja miestni starostovia podporujú tento projekt a vyzývajú mesto k činu. Pretože bez zmeny územného plánu mesta to nepôjde.

Spoločnosť Centrop odkúpila pozemky od súkromných vlastníkov ešte v roku 2007. Od tej chvíle pripomína jeho činnosť voči bratislavskému magistrátu ono povestné hádzanie hrachu na stenu. Aby mesto „motivovala“, v memorande o spolupráci sa vzdala piatich hektárov z vlastných pozemkov a sľúbila ich bezodplatne previesť mestu. Bratislava by si tak mohla vyriešiť problém s mestským cintorínom, depom MHD alebo pozemky jednoducho prenajať či predať.

Mesto nepotrebuje peniaze?

A tak sa pomaly, ale isto, dostávame k hlavnému podozrivému. Čo je aspoň trochu vysvetliteľným dôvodom, že mesto, jeho bývalý i súčasný štatutár a ich podriadení na magistráte nekonajú? Ako je možné, že mesto, ktoré podľa slov Milana Ftáčnika a Iva Nesrovnala na nič nemá peniaze a chystá sa o ne ozdierať vlastných občanov, ignoruje takmer štyri milióny eur v podobe dane z nehnuteľnosti a novozískaných pozemkov, ktoré doslova ležia na chodníku? Ako je možné, že roky prehliada apely najvýznamnejšieho bratislavského zamestnávateľa i starostov oboch dotknutých mestských častí, aby konečne konalo a umožnilo fabrike rozvíjať sa tam, kde nebude obmedzovať život Bratislavčanov?

Obyvatelia metropoly si však nedajú skákať po hlave. Tak, ako to predviedli v prípade bezočivého plánu na stopercentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti, povedia raz sami radným pánom, že ak nebudú konať, poženú ich v ďalších voľbách kade ľahšie. Ak mesto trpí úplnou absenciou rozvojových impulzov, môže to byť znakom klasickej slovenskej politickej nemohúcnosti. Ak však z neznámych a zrejme aj nevysvetliteľných dôvodov necháva ležať peniaze na ulici, prípadne ich absolútne netrasparentne necháva v rukách vyvolených, a potom vyhlási vojnu peňaženkám ľudí, ktorí si tu roky poctivo platia dane, zahráva sa s ohňom.

Ivo Nesrovnal by sa mal postaviť pred ľudí, vysvetľovať, čo mu sily stačia, a najmä rýchlo konať. Kým ľudia nepreberú opraty sami.

Rastislav Tešovič

autor je poslancom Mestskej časti
Bratislava – Devínska Nová Ves

Tento článok bol prečítaný 66 krát

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *