Prečo stále stojíme v hodinových zápchach na Hradskej vo Vrakuni…

Prečo stále stojíme v hodinových zápchach? Výstižne to popisuje tento BLOG z roku 2010. Odvtedy prešlo takmer 5 rokov a čo sa zmenilo, posúďte sami. Stavebné úrady v neďalekých satelitoch Seneckého a Trnavského okresu stihli  „napovoľovať“  ďalšie stovky, ak nie tisíce, nových rodinných domov a bytov…

vrakuna Štát na tento trend vývoja dopravy zareagoval grandióznym spôsobom: spustením realizácie roky pripravovanej investície – obchvatu Bratislavy (D4) a  rýchlostnej cesty zo žitného ostrova (R7).  Za túto pomoc Bratislave, počas 30 rokov po jej zrealizovaní, my daňoví poplatníci, zaplatíme približne 4,2 miliardy eur. Či je to adekvátna suma, teraz nechcem polemizovať. V Rakúsku by to vraj bolo lacnejšie. Otázkou však ostáva, či skutočne Bratislave obchvat pomôže, pretože ako hovorí známy dopravný inžinier „zápchy nespôsobuje tranzitná, ale vnútromestská a prímestská doprava“. Z čoho nadobúdam presvedčenie, že Bratislava môže na obchvat paradoxne aj doplatiť.

Vysvetlím: Stavebný rozvoj v Bratislave bol a vždy bude veľké politikum, alebo ak chcete, príležitosť  zarobiť si „svoje euro“ pre komunálnych politikov, oligarchov v pozadí, rôznych „vybavovačov“, či dokonca úradníkov. V hlavnom meste je skrátka schvaľovanie akýchkoľvek investícií komplikované zdĺhavé a drahé. Do konečnej ceny nehnuteľností sa  tak premietajú aj tieto, nie práve malé, výdavky. Na druhej strane, starostovia a poslanci prímestských obcí  dokážu meniť a prispôsobovať svoje územné plány ďaleko rýchlejšie a „lacnejšie“. V Bratislave totiž musíte okrem poslancov miestnych (7 až 35 v závislosti od mestskej časti) často presvedčiť  aj 44 župných, ale predovšetkým tých 45 mestských. A tak obecné stavebné úrady mimo Bratislavy sú a  vždy budú pripravené pružne vydať stavebné povolenia na ďalšie a ďalšie byty a domy, z ktorých budú ráno tisíce áut smerovať každý deň do mesta. Odhadujem, že  do 10 rokov obchvat vygeneruje novú masívnu dopravu z priľahlých „novoobjavených“ rozvojových území. A v našom hlavnom meste na tom budeme tak, ako sme dnes, ak nie horšie….

Bratislava pritom nástroje na reguláciu nekonečného prílevu áut do mesta má. Napríklad parkovaciu politiku. Akurát by nejakú muselo konečne prijať. Alebo systematicky vytvárať predpoklady pre vznik dopravných uzlov v okrajových polohách mesta, kde motorista svoje auto bezpečne zaparkuje a do práce sa kultúrne odvezie MHD, pretože budovanie nových prímestských koľajových trás prepojených s centrom, je v našich podmienkach sci-fi.

Ďalšou možnosťou je stavať na území mesta cesty, ktoré sú už roky nakreslené v Územnom pláne. Napríklad pre nás – ľudí z Vrakune a Podunajských Biskupíc je východiskom z katastrofálnej dopravnej situácie dokončenie predĺženia Galvániho ulice popri Bratislavskom letisku, poza čističku odpadových vôd, a jeho napojenie na Ráztočnú, smerom do Mostu pri Bratislave. Galvániho ulica dnes končí pri PHAROS-e. Pri hľadaní odpovede, prečo táto cesta už dávno nie je postavená, som okrem toho, že Bratislava na postavenie cesty nemá peniaze, prišla na dve podstatné skutočnosti:

Za prvé, firma z portfólia pána Širokého, ktorá je za projektom PHAROS, vytvorila majetko-právnu bariéru pre pokračovanie realizácie cesty odčlenením tzv. „blokačných“ pozemkov. Kto bude chcieť cestu stavať, zaplatí mastné „mýto“. Za druhé, cesta je nakreslená v ochranných pásmach Bratislavského letiska, čím je prakticky nerealizovateľná.

Takže vo Vrakuni  budeme v hodinových zápchach stáť dovtedy, kým s naplánovanou cestou poza Vrakuňu niečo neurobí priamo štát. Ten štát, ktorý pomohol Širokému pri reštrukturalizácii Váhostavu. Ten štát, ktorý udelil výnimku z ochranných pásiem Bratislavského letiska pre obchvat Bratislavy. Ten istý štát, ktorý zariadil v rekordne krátkom čase úpravu územného plánu, keď bolo treba zmeniť trasovanie obchvatu. A napokon ten štát, ktorý keď chce, tak si dôvod a spôsob financovania ciest vždy nájde…

Pre rozveselenie si zaspievajte so mnou výstižnú pesničku: https://www.youtube.com/watch?v=iYWeAl5OwJo

 

Vaša Veronika z Vrakune!

 

Tento článok bol prečítaný 652 krát

Komentáre k článku:
Prečo stále stojíme v hodinových zápchach na Hradskej vo Vrakuni…

  1. Martin píše:

    Mozem sa opytat predpokladam ze nechceme aby sa vyvoj Bratislavy zastavil to sa ani asi neda lebo cele to ze mozeme stat v autach v zapche je zaplatene tym ze je tu praca a prichadzaju tu novy mlady ludia ktory s tymy co tu zili generuju tu nadhodnotu.
    Ale byvat ludia musia. Spravne ste pomenovali ze co sa deje v Bratislave a preco je tazsie schvalit novu vystavbu. A preto je logicke ze developeri aj v BA stavaju radsej na zelenej luke vid Juzne mesto, Bory …. (a tu si nenahovarajme nic tieto stvrte su rovnaky problem pre dopravu ako Rovinka ci Most pri bratislave) Takze rad by som pocul vas nazor ako zjednodusit vybavenie vystavby v BA? alebo spravime uzaveru v celom bratislavskom kraji a chceme aby sa Bratislava prestala rozvijat alebo ….
    Proste pekne zhrnute ale nemam pocit ze navrhujete riesenie.
    Ano aj novy obchvat bude pretazeny casom tak ako ine velke mesta postavia obchvat a potom stavaju dalsi …. lebo taky je zivot v meste skusme sa pozriet na to ze je to sucast zivota v Europskom modernom mesta a zial budovanie infrastruktury a jej nasledne zaplnanie k tomu akosi prirodzene patri. A tak musime podla mna postavit D4 aby sme vyvoj nezastavili.

    1. Michel Faber píše:

      Autorka clanku celkom trefne pomenovala zakladny problem rozvoja BA – je to dlhy zoznam poslancov mestskych casti / mesta / zupy t.j. “prepolitizovanie”. Zastupitelstvo na kazdej z tychto troch urovni uplatnuje svoju moc, ale vzajomna spolupraca castokrat uplne absentuje. Ludia, ktori sedia na magistrate a rozhoduju o jej rozvoji, casto nemaju ani potuchy, ake problemy ta ktora mestska cast ma. Kazdy chce len kontrolovat, rozhodovat, riadit a … mnohi na tom zarobit 😉 Vysledkom je, ze namiesto toho, aby sa voleni zastupcovia dohodli, cim chce Bratislava vlastne byt, rozvoj citit za jej hranicami – v okresoch Senec / Pezinok a Dunajska Streda. Uzemne planovanie je tu daleko pruznejsie, mensie obce mozu v pomerne kratkom case reagovat napriklad na dopyt po byvani. Oproti tomu mestske casti Bratislavy nemozu menit funkcne vyuzitie ploch na svojom uzemi bez magistratu. Riesenie kolapsu dopravy?
      – magistrat: zrozumitelna koncepcia rozvoja mesta z pohladu dopravy a verejnej vybavenosti t.j. zavazne limity dopravneho zatazenia na vnutromestskych radialach + parkovacia politika + rozsirovanie siete kolajovej dopravy (podla moznosti)
      – mestske casti: riadenie funkcneho vyuzitia uzemi v jej hraniciach s ohladom na dopravne limity

  2. cestny.pirat píše:

    vsak a to je nejaky problem? jednoducho stat tie pozemky vyvlastni, aby na nich mohol postavit cestu.

    1. Michel Faber píše:

      …to by ten “stat” musel chciet tento problem riesit a vyvlastnit Sirokeho… Snivajme spolu dalej 😉

  3. Jano z Mostu píše:

    Zabudate na jednu vec – lievikom neprejde viac tym, ze rozsirite jeho vrchnu cast – cele to brzdi most cez Maly Dunaj a ten nepusti. Cize by to chcelo novy most, ale uz s tym v Malinove su velke problemy s udrzbou. Inak tie zapchy su tak na 30 minut, kedze zvitazila slusnost a zipsove radenie, takze je to celkom znesitelne – zatial. A dost pomohol aj kruhac.

  4. Dušan píše:

    Poznám jednoduchšie riešenie:
    -Predĺžiť Bajkalskú okolo Slovnaftu štvorprúdovkou, spojiť s Kazanskou a vzadu pri Hrone ju buď pod alebo nad železnicu napojiť na Most pri Bratislave.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *